Utajovanie nič nerieši
Písal som si prostredníctvom e-mailov s jedným spankingovým fetišistom. Vážil som si ho, dokým sa mi nepriznal, že pred svojou manželkou zatajuje svoju výpraskovú túžbu. Argumentoval tým, že ju nechce citovo zraniť. Osobne si však myslím, že až po prezradení svojej úchylky by zistil, či ho má manželka naozaj rada a či si ho aj zaslúži. Osobne si neviem predstaviť, aby som bol k človeku, ktorý je mi najbližší tak neúprimný. Tvrdil mi, že ženy sú v oblasti utajovania svojich potrieb na tom lepšie. Ja hovorím, že, ak je tomu tak, potom sú lepšie v pokrytectve. Ale osobne si nemyslím, že by ženy boli pokryteckejšie než muži. Záleží to od charakteru človeka a pohlavie podľa môjho názoru na to nemá vplyv. Prečo vlastne ľudia niečo utajujú aj pred svojími najbližšími? Je to strach z odhalenia pravdy o sebe samom. Ja osobne by som odmietol ženu, pred ktorou by som musel niečo utajovať a pravdu povediac by som si ju ani nevážil. Ak by ma žena naozaj ľúbila, prijala by aj nepríjemnú pravdu o mne. Ak by ma kvôli tej nepríjemnej pravde opustila, nebola by ma hodna.
Čo sa týka predsudkov a odsudzovania odlišností a čudáctiev zo strany niektorých ľudí, tak negatívne prejavy k inakosti môžeme nájsť aj v biblii. V jednom biblickom príbehu sa píše, medzi bielymi ovcami našli aj čierne, a to niekomu začalo vadiť. Je to odsudzovanie na základe farby vlny. Je to akýsi ovčí rasizmus. Ešte dodnes sú ľudia, ktorí majú predsudky voči tým, čo píšu ľavou rukou. A takých príkladov by som mohol uviesť viac. Podobne nepriaznivé postoje prejavujú niektorí ľudia aj voči nositeľom nejakých úchyliek. Všetko, čo sa na ľuďoch nejakým spôsobom odlišuje od takzvanej normy, je terčom kritiky a predsudkov zo strany tých, ktorí z nepochopiteľných dôvodov nemôžu zniesť odlišnosti medzi ľuďmi. Ľudia si majú byť rovní, ale nemajú a ani nemôžu byť rovnakí. Zdanlivá rovnakosť niektorých ľudí sa dosahuje pretvárkou a pokrytectvom, ktoré sa pokladajú za spoločenskú konvenciu. Niektorí sa snažia napodobňovať svoje vzory aj za cenu toho, že prestávajú mať vlastný názor. Ale jedinečnosť a neopakovateľnosť každej ľudskej psychiky existuje aj pod nánosom pokrytectva a nekritického napodobňovania vzorov. Keby nikto nič neutajoval, zistili by sme, aké sú ľudské duše nesmierne pestré a rôznorodé.