Dovolí Boh ľudskej vede, aby ho objavila?
Ak odhliadneme od názoru, že mozgová hmota vyrobí celý duševný svet sama zo svojich vlastných látok, môžeme sa zaoberať zážitkami niektorých ľudí, ktoré popisujú počas klinickej smrti z duchovného hľadiska. Niektorí hovoria o putovaní duše v stave klinickej smrti akýmsi priestorom, ktorý pripomína tunel. Možno sú týmito tunelmi čierne diery nachádzajúce sa vo vesmíre. V každom prípade pokiaľ sa najmenšie doteraz známe elementárne častice kvarky, leptóny a bozóny dajú ďalej deliť na ešte menšie častice, môže to byť z hľadiska predpokladaného duchovného sveta zaujímavé. Ešte menšie a menšie častice by boli tak extrémne malé, že by sa už sotva dalo hovoriť o hmote a začali by sa používať termíny zodpovedajúce duchovným javom. Možno práve na týchto ešte menších časticiach sa stretáva náš materiálny svet so svetom duchovným. Ak ešte menšie elementárne častice na nejakom stupni tvoria deliacu hranicu, prechod medzi našim hmotným svetom a svetom duchovným, problém existencie duše a jej cesty do posmrtného života by bol bližšie k svojmu objasneniu. Možno raz Boh dovolí ľudskej vede, aby ho objavila aj z pozície tohto materiálneho sveta. Zaujímavé bolo na zážitkoch na prahu smrti, že duše ocitajúce sa na druhom brehu ináč vnímali čas. Nevnímali plynutie času, neexistovala tam minulosť a budúcnosť, iba stála prítomnosť. Čas, aký poznáme na Zemi nejestvoval. Podobne to bolo s priestorom. Neboli tam žiadne steny, bariéry a ohraničenia, proste bol tam nekonečný priestor. Duchovný svet ma podľa toho vlastné zákonitosti, kde čas a priestor jednoducho neexistujú. Niektorí ľudia sa pýtajú. Kto stvoril Boha? V tomto duchovnom svete, kde neexistuje čas ho však nikto stvoriť nemusel, lebo je tam odjakživa, čiže večnosť. Tento iný časopriestor nemá začiatok a koniec, pretože trvá večne. Je to jednoducho večnosť. A nielen večnosť, ale aj priestorová nekonečnosť, čo by vlastne podporovalo teóriu o nekonečnosti vesmíru. Záverom to môžeme zhrnúť takto - pokiaľ by to bola pravda, tak Boh je svetelná energetická bytosť, ktorá má vedomie, dokonalé vedomie a môže teda vedome tvoriť, je priestorovo neohraničený, teda nekonečný a z hľadiska pozemského času večný.