Naši predkovia mali k zadku prirodzený výpraskový vzťah
V Číve posielali deti do susedov a tam boli vyšibané. V Sáre, Šóškúte posie lali do susedov po chren (na chren), v Šárišápe zasa po soľ (pítat sol) tie malé deti, ktoré sa v noci pomočili (sa dostali, sa doščávali): Hibaj strícovi! Hĺbaj suse-dovi! Príbuzná alebo susedka prišlé dieťa o niečo požiadala, napr. aby pohľadalo dačo pod posteľou, a keď sa zohlo, dobre ho vybila po zadku (ho zotala po ritke: Sára). Prirodzene, dieťa sa vrátilo domov s plačom. V Pišpeku pastierskymi prútami deti nebili a prútiky, ktoré do tohoto dňa ležali pod vianočným stromčekom, odniesli do maštale. Gazdiná nimi pošibala kravy a kone, aby skákali od bolesti, čiže aby boli čulé (abi bistrie boli) v priebehu celého roka.